Myšlienka oblique wing (šikmého krídla) vznikla už počas 2. svetovej vojny vďaka vynaliezavému konštruktérovi Dr. Richardovi Vogtovi z firmy Blohm and Voss. Aerodynamické výhody tejto koncepcie sú zjavné - kolmá pozícia k trupu je ideálna pre nízke rýchlosti a pri vysokých rýchlostiach sa natočením krídla zníži vzrastajúci aerodynamický odpor. Na túto tému vzniklo niekoľko projektov, niektoré sa dočkali aj letových testov, avšak v praxi sa začala používať jednoduchšia variabilná geometria krídel, pri ktorej sa symetricky natáčajú obidve polovice krídel.

Blohm and Voss BV P.202

Spomenutý Richard Vogt si ani nemohol vybrať pre svoju prácu lepšiu spoločnosť. Firma Blohm and Voss sa „preslávila“ stavbou bezpochyby najnesymetrickejších lietajúcich prostriedkov. V roku 1944 začal pracovať na projekte stíhačky s označením P.202 na ktorej sa rozhodol vyskúšať koncepciu šikmého krídla. Krídlo schopné otočiť sa o 35 stupňov malo zaručiť najmä vysokú rýchlosť. Nakoľko trup bol zaplnený mechanizmami na rotáciu, hlavný podvozok sa vysúval z krídel na veľmi dlhých nohách. Výzbroj mala pozostávať z dvoch 30 mm kanónov MK 193 a jedného 200 mm (!) dela MG 151/20 v nose trupu. Rozpätie v klasickej pozícii činilo 11,98 m, v šikmej 10,06, pričom lietadlo malo byť dlhé 10.45 metra.

Po skončení vojny sa v archívoch našla ešte jedna štúdia od Dr. Vogta, avšak dokument bol značne poškodený, takže sa nepodarilo získať dostatok údajov. Bol datovaný na 15. júla 1944 a zobrazoval lietadlo vybavené dvoma natáčacími krídlami (každé sa otáčalo v inom smere), pričom boli umiestnené nad a pod trupom. Pohon mali zabezpečovať dva motory HeS 011 v postranných gondolách pri trupe. Tento dizajn bol objektom povojnových vývojových prác vo Francúzsku, avšak bližšie informácie nie sú známe. Vizuálne podobne mi pripadá americká štúdia Ryan Heliplane.

Handley Page Sycamore

V roku 1961 navrhol Godfrey H. Lee supernekonvenčné dopravné nadzvukové lietadlo pre 150 pasažierov, nazývané Sycamore. Malo tvar lietajúceho krídla, pričom posádka bola umiestnená na jednom konci a vertikálna chvostová plocha na druhom. Palivo a pasažieri zaberali priestor priamo v krídle. Šípovitosť sa mohla meniť od 30 stupňov pri vzlete a pristátí až po 72 stupňov pri rýchlosti Mach 2. Po sérii testov v aerodynamickom tuneli RAE sa zistilo, že aj napriek aerodynamickým výhodám by vývoj takéhoto stroja prinášal mnohé problémy, najmä v spojení a zosynchronizovaní jednotlivých častí lietadla. Projekt nikdy neopustil rysovací stôl.

NASA AMES OBW SST

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa taktiež v Amerike začali zaujímať o koncepciu oblique wing. AMES research center v NASA navrhlo niekoľko štúdií nadzvukového dopravného lietadla, ktoré by bolo vybavené šikmým krídlom

Objavil sa aj návrh, pravdepodobne od firmy Boeing, dvojtrupového nadzvukového lietadla so spoločným krídlom, pričom pri nadzvukových rýchlostiach by sa jeden trup aj s časťou krídla presunul dopredu. Tieto štúdie načrtli potrebu postaviť experimentálne lietadlo, ktoré by túto koncepciu prakticky overilo.

NASA sa taktiež inšpirovala projektom Sycamore a na začiatku 90. rokov testovala aj túto koncepciu.

OWRA

V roku 1975 iniciovali v NASA vývoj malého bezpilotného prostriedku OWRA (Oblique Wing Research Aircraft), ktoré by overilo aerodynamické charakteristiky šikmého krídla a manévrovacie prvky, ktoré by zabezpečili dostatočnú ovládateľnosť takto koncipovaného lietadla. NASA Dryden Flight Research Center a NASA Ames Research Center postavili tento stroj v roku 1976. Krídlo mohlo rotovať v rozmedzí 45 stupňov okolo kužeľa chrániaceho vrtuľu, ktorú poháňal motor s výkonom 90 koní. Na nos lietadla bola za sklenený kryt namontovaná kamera, ktorá umožňovala pozemným operátorom ľahšiu navigáciu a pristátie. Letové testy zahŕňali iba tri lety v oblasti vyschnutého jazera Rosamond pri Edwards AFB, každý v trvaní zhruba jednej hodiny. Pri prvom lete sa prejavila pozdĺžna nestabilita, ktorá vyžadovala prepracovanie chvostových plôch. V tejto konfigurácii uskutočnil stroj zvyšné dva lety, pri ktorých bola preukázaná nižšia spotreba paliva a menší aerodynamický odpor. Ďalšie testy mal uskutočniť pilotovaný stroj AD-1.

NASA AD-1

Stroj AD-1 (AMES Dryden - 1) mal overiť koncepciu šikmého krídla na pilotovanom lietadle. Základné údaje poskytol už bezpilotný model OWRA a tak sa pomerne v krátkom čase postavil prototyp AD-1, ktorý uskutočnil celkove 79 letov v období rokov 1979 až 1982. Aj keď je koncepcia oblique wing stále aktuálna, najmä pre nadzvukové stroje, lietadlo AD-1 potvrdilo zlú manévrovateľnosť pri maximálnom uhle natočenia, čo malo za následok zrušenie ďalších projektov sériových lietadiel.