General Dynamics F-16 SFW
V roku 1976 vyzvala agentúra DARPA troch amerických
výrobcov lietadiel - General Dynamics, Rockwell a Grumman na predloženie
návrhov na nový experimentálny stroj s negatívnym šípom krídla SFW (Swept
Forward Wing). Spoločnosť Rockwell presadzovala svoje lietadlo Saber Bat.
Firma General Dynamics sa rozhodla upraviť stroj F-16 nainštalovaním
nového krídla, s väčšou plochou než pôvodné, a novým riadiacim
softvérom. Po vyhodnotení návrhov bola táto koncepcia zamietnutá
v prospech projektu Grumman 712. Neskoršie prepočty leteckých odborníkov
však ukázali, že variant stroja F-16 s negatívnym šípom krídla by mal
o 14 % vyššiu rýchlosť otáčania, o 34 % dlhší akčný rádius
a o 35 % lepšie výkony pri vzlete a pristátí.
Grumman X-29A
Po skončení výberového konania sa začalo so stavbou dvoch prototypov, ktorým bolo pridelené oficiálne označenie X-29A. Prvý z nich sa do vzduchu dostal až v 14. decembra 1984. Nové lietalo bolo od začiatku koncipované ako pokusné, jeho konštrukcia kvôli zníženiu nákladov používala prednú časť trupu a kabínu zo stíhačky Northrop F-5. V strednej časti trupu bol uložený dvojprúdový motor General Electric F404-GE-400 s ťahom 71,2 kN s prídavným spaľovaním, ktorý stroju umožňoval dosiahnuť rýchlosť nad Mach 1,6. Krídlo s negatívnym šípom a rozpätím 8,29 metra bolo umiestnené v dvoch tretinách trupu. Centroplán a hlavný nosník krídla boli vyrobené z titánu a z ľahkých zliatin, zaisťujúcich konštrukcii mimoriadnu pevnosť. Celková dĺžka trupu dosahovala 14,66 metra.
Horná a spodná strana nosných plôch bola vyrobená z materiálu CFRP (uhlíkový kompozit s plastickými vlastnosťami). Na seba bolo položených až 156 vrstiev tohto materiálu, z ktorého sú zhotovené aj kačacie plochy v prednej časti. Nábežná hrana je pevná, bez akýchkoľvek zariadení na zvýšenie vztlaku, na odtokovej hrane sú klapky, ktoré sa používajú na zmenu náklonu lietadla. Testy potvrdili, že stroj s týmto krídlom má podobné vlastnosti ako lietadlo vybavené systémom MAW (meniteľná geometria krídla), náklady sú však niekoľkonásobne nižšie. Vzadu je konvenčné smerové kormidlo spolu s párom klapiek, ktoré sú na odtokovej hrane koreňa krídla. Všetky riadiace plochy sú ovládané pomocou trojnásobne isteného elektroimpulzného riadiaceho systému aktívneho riadenia (FBW), pričom veľký význam v celkovej koncepcii majú práve kačacie plochy, ktoré sú základným riadiacim prvkom. Letové testy potvrdili veľkú zásobu stability pri AOA High Alpha (veľký uhol nábehu) aj pri minimálnej rýchlosti.
Taktiež sa potvrdil mimoriadne nízky čelný odpor, čo
viedlo k malej spotrebe paliva. Bohužiaľ, výsledky výskumov dodnes nenašli
praktické využitie. Z neznámych dôvodov bola táto koncepcia opustená,
pričom jeden z prototypov prebrala NASA na aerodynamické testy
a druhý ostal dlhodobo uskladnený.
Northrop Switchblade
V roku 1999 si dala spoločnosť Northrop Grumman
patentovať nezvyčajne koncipované lietadlo s variabilnou geometriou
krídel. Na rozdiel od všetkých ostatných typov, krídla majú negatívnu šípovitosť.
Pri plnom rozovretí vytvárajú maximálny vztlak pre let nízkou rýchlosťou,
vhodný najmä na zhadzovanie bômb. Pri polovičnom rozovretí stroj profituje
z aerodynamických charakteristík negatívnej šípovitosti a stáva sa
z neho supermanévrovateľná stíhačka. Úplne sklopené krídla vytvárajú
v kombinácii s kačacími chvostovými plochami deltovitú nosnú plochu,
mimoriadne vhodnú pre let vysokou nadzvukovou rýchlosťou. Lietadlo je
stredoplošnej koncepcie s dvoma motormi bez vertikálnej chvostovej plochy
(aj keď existujú aj modifikácie s vertikálnou chvostovou plochou
a nasávaním v spodnej časti trupu). Zatiaľ neexistujú overené
informácie, že by sa začalo so stavbou prototypu.
