Agusta A-129 Mangusta

Typ A-129 Mangusta (Mungo) bol vyvinutý v sedemdesiatych rokoch na základe požiadavky talianskeho vojska na ľahký pozorovací a protitankový vrtuľník a spočíval na koncepcii typu A-109. Úvodný prototyp vzlietol po prvýkrát 11. septembra 1983. Po dlhom skúšobnom programe sa v roku 1986 začalo so sériovou výrobou 60 vrtuľníkov pre talianske vzdušné sily. Pohon zabezpečujú dva turbohriadeľové motory Rolls-Royce Gem 2 Mk 01004D, každý s výkonom 615 kW, ktoré poháňajú štvorlistý hlavný rotor s priemerom 11,9 metra. Vrtuľník môže krátkodobo dosiahnuť rýchlosť 315 km/h. Zbrane s celkovou hmotnosťou do 1200 kg môžu byť nesené na štyroch závesníkoch pod pomocnými krídlami. Mangusta sa stala prvým bojovým vrtuľníkom, ktorý bol vyvinutý výlučne v Európe. Jediným užívateľom je zatiaľ Taliansko.

Na export je určená verzia A-129 International. Tá dostala silnejšie motory LHTEC-T800 s výkonom 982 kW, päťlistý nosný rotor a pod prednú časť 12,7 mm kanón. Trup je odolný proti strelám ráže 20 mm.

Eurocopter Tiger (Tigre)

Spoločný program Tiger (Tigre) sa zrodil v roku 1984 podpisom vládnej dohody medzi Nemeckom a Francúzskom na výrobu nového bojového vrtuľníka. Ten mal byť pôvodne zhotovený v dvoch verziách: protitankovej HAC 3G Tigre a na podporu pozemných vojsk HAP Gerfaut. Neskôr sa k nim pridala aj nemecká protitanková PAH-2, neskôr zmenená na univerzálnejšiu UHU. Úvodný vzlet sa konal 27. apríla 1991. Celkovo bolo postavených päť prototypov, štyri z nich niesli francúzsku civilnú registráciu.

Kvôli zníženiu hmotnosti tvoria 80% trupu kompozitné materiály. Jeho časti sú prevažne z Kevlaru a uhlíkových laminátov. Niektoré diely sú z Nomexu s vrchnou Kevlarovou vrstvou. Štvorlistý nosný rotor s priemerom 13 metrov má vláknitú kompozitovú konštrukciu a v záujme zníženia hlučnosti má na koncoch listov ekvivalent lietadlových wingletov. Pohon zabezpečujú dva motory MTU/Turboméca MTR 390 s výkonom po 860 kW, ktoré majú nainštalované ochladzovače výtokových spalín. Medzi nimi je umiestnený rozmerný pancierový plát. Krátkodobo dokáže vrtuľník vyvinúť rýchlosť 322 km/h. V samotesniacich palivových nádržiach sa nachádza nepohyblivý palivový systém. Ich obsah umožňuje stroju doletieť do vzdialenosti 800 km, prípadne ostať vo vzduchu 2 hodiny 50 minút. Vrtuľník je chránený proti nukleárnemu, biologickému či chemickému útoku, naviac má systém pre potlačenie účinkov elektromagnetického pulzu pri atómovom výbuchu (ako to efektne predviedol James Bond vo filme Golden Eye). Rozmermi sa príliš neodlišuje od porovnateľných strojov, maximálna vzletová hmotnosť činí 6000 kg. Výzbroj (v závislosti od verzie) tvorí 30 mm jednohlavňový kanón GIAT AM-30781, prídavný 12,7 mm kanón, protilietadlové rakety Matra Mistral alebo Stinger, 68 mm neriadené rakety, protitankové strely HOT 2 aleto Trigat.

Dodávky sériových strojov sa začali od konca roku 2002 v Nemecku a v polovici roka 2003 vo Francúzsku. Aj keď sa počíta s nákupom 212 (Nemecko) a 215 (Francúzsko) strojov, úvodný kontrakt znel na 160 kusov pre oboch. Tento typ si zvolila do svojej výzbroje aj Austrália.

Denel XH-1 Alpha

Ďalšou krajinou, ktorá dokázala samostatne vyvinúť vlastný bojový vrtuľník je Juhoafrická republika. Najskôr to bol viac experimentálny než bojový vrtuľník Denel AH-1 Alpha.

Atlas CSH-2 Rooivalk

Kvalitatívnym skokom vpred bol plnokrvný bojový vrtuľník CSH-2 Rooivalk juhoafrickej firmy Atlas, ktorý bol vyvinutý na prelome 90. rokov minulého storočia. Motory Makila 1K2 a rotorový systém sú inšpirované licenčne vyrábaným francúzskym strojom AS 330 Puma. Pancierovaný kokpit so sedadlami odolnými proti nárazu je vybavený systémom HOCAS (Hands On Collective And Stick). Elektroniku zastupuje najmä združený vyhľadávací a zameriavací systém TDATS a prilbový zameriavač HMSD. Vrtuľník je prispôsobený pre let technikou NOE (nap-of-the-earth).

Zbraňový systém reprezentuje 20 mm kanón GA-1 Rattler so zásobou sedemstoštyridsiatich vysokorýchlostných (1100 m/s) nábojov. Na zbraňových závesníkoch môžu byť umiestnené protilietadlové strely V3C Darter a Mistral alebo široká škála protitankových rakiet od ZD-3 Swift prípadne ZT-35, cez Mokopa SAL a Mokopa MMW až po Hellfire a HOT 3. Zoznam dopĺňajú neriadené rakety ráže 68 mm alebo belgické 70 mm FFAR. Maximálna vzletová hmotnosť činí 8750 kg, dolet 700 km. Prvý zo šesnástich kusov, objednaných juhoafrickou armádou, bol dodaný v júli 1999.

Kawasaki OH-1

Ľahký pozorovací a bojový vrtuľník Kawasaki Heavy Industries OH-1 je prvým lietajúcim strojom, ktorý bol vyvinutý kompletne v Japonsku. Prototyp s označením XOH-1 vzlietol prvýkrát 6. augusta 1996. Čoskoro ho nasledovali ďalšie tri stroje, ktoré podstúpili skúšobný program. Vrtuľník má klasický opancierovaný tandemový kokpit, úzky trup a pomocné krídla so zbraňovými závesníkmi. Bezložiskový celokompozitový štvorlistý rotor dopĺňa zadný vyrovnávací rotor typu fenestron. Integrovaný zameriavací systém v sebe kombinuje FLIR, televízne a laserové senzory.

Japonská armáda uvažuje o nákupe zhruba 200 kusov, ktoré by mali nahradiť zastarané stroje OH-6D. V blízkej budúcnosti bude potrebné nahradiť aj bojové vrtuľníky typu AH-1F Cobra. Jednou z možností je aj modifikácia typu OH-1 na ťažší stroj (označovaný AH-2) s výkonnejšími motormi, transmisným systémom a dokonalejšími senzormi. Vývoj však naráža na mnohé politické problémy. Jednak je to znižujúci sa rozpočet na obranu a takitež úvahy o nákupe amerických strojov RAH-66 Comanche.