Republic XF-91 Thunderceptor

V marci 1943 sa uskutočnila fúzia medzi firmami Consolidated Aircraft a Vultee Aircraft, po ktorej vznikla nová spoločnosť Consolidated Vultee Corporation (od roku 1954 Convair). Jedným z jej prvých lietadiel bola experimentálna stíhačka XP-81. Tá vznikla ako odpoveď na požiadavku USAAF na nové eskortné lietadlo s doletom 2000 kilometrov a rýchlosťou 800 km/h, vyzbrojenom šiestimi 20 mm kanónmi a dvoma 730 kg bombami. Pohonnú sústavu mala tvoriť kombinácia prúdového a turbovrtuľového motora. K tomuto nezvyčajnému riešeniu dospeli konštruktéri v snahe kompenzovať veľkú spotrebu paliva prúdových motorov prvej generácie. Turbovrtuľový motor mal pracovať pri preletoch a hliadkovaní a prúdový, s vstupmi vzduchu nad trupom mal prevziať jeho funkciu pri vzlete a manévrovom vzdušnom boji. 5. januára 1944 začal projekt nadobúdať konkrétnu podobu. Lietadlo dostalo firemné označenie Model 102 a k dvom objednaným prototypom boli dodané turbovrtuľové motory Merlin V-1560-7 (aj keď sa pôvodne predpokladalo použitie typu General Electric TG-100, neskôr preznačeného na XT31, avšak ten nebol včas k dispozícii.) a prúdové motory Allison J33-GE-5. Po dokončení výroby boli obidva stroje prevezené na Muroc Dry Lake, a onedlho nato, 11. februára 1945 sa uskutočnil prvý let.

O pár mesiacov sa však skončila 2. svetová vojna a potreba ťažkej eskortnej stíhačky s dlhým doletom pominula. Aj napriek tomu bol prvý prototyp ku koncu roka prevezený naspäť do továrne, aby ho mohli vybaviť práve dodaným novým turbovrtuľovým motorom TG-100. Prvý let v tomto usporiadaní sa uskutočnil 21. decembra 1945. Program XP-81 bol oficiálne ukončený 9. mája 1947. Obidva stroje boli dlhý čas odstavené na Edwards AFB, až kým ich nepremiestnili do USAF Museum na Wright Patterson AFB, kde čakajú na prípadné zreštaurovanie.

Republic XF-103

Republic XF-103 bol navrhnutý ako vysokorýchlostné lietadlo s veľkým dostupom, špeciálne na účely zachytávania nepriateľských bombardérov. Ako projekt do súťaže MX-1554 Interceptor Fighter Airplane ho prihlásila firma Republic (vyhral Convair s typom F-102). Stroj dostal firemné označenie Model AP-57. Vyznačoval sa deltovitým krídlom so šípovitosťou 55 stupňov a taktiež deltovitými chvostovými plochami so šípovitosťou 60 stupňov. Pohon mal byť zabezpečený motorom Wright Aeronautical Corporation XJ-67-W-1, do ktorého prúdil vzduch cez vstup typu Ferri, umiestnený v spodnej časti trupu pred začiatkom krídla. Táto konštrukčná časť zároveň obmedzovala kvôli aerodynamickému ohrevu maximálnu rýchlosť na Mach 3. Tá mohla byť dosiahnutá vďaka použitiu komory pre prídavné spaľovanie ako náporového motora. Výzbroj mala pozostávať zo šiestich rakiet MX-904 Falcon a 36 neriadených striel Mighty Mouse, nesených interne v bombovniciach. Radar a ostatné elektronické vybavenie sa nachádzalo v nose pred kabínou, pričom prístup k nemu si vyžadoval použite rebríka, čo nebolo hodnotené kladne. Preto nebola jeho výmena vôbec jednoduchá. Palivo bolo nesené v piatich nádržiach, pričom sa nepočítalo s ich pancierovaním. Pri hodnotení obsadil projekt až ôsme miesto z deviatich (za ním bol už len návrh Consolidated-Vultee). USAF zastavilo ďalšie práce 21. augusta 1957, keď už bola dokončená maketa.

North American YF-107A

Toto moderné stíhacie lietadlo vzniklo ďalším vývojom stroja NA-212, ktorý bol pokusom o vylepšenie výkonov stíhačky Super Sabre. Poháňal ho jediný prúdový motor Pratt and Whitney J75-P-9 s ťahom 109,02 kN, ktorého rozvidlený regulovateľný prívodný kanál vzduchu sa nachádzal nad pilotným priestorom. Postavené boli tri prototypy Ultra Sabre, prvý vzlietol 10 septembra 1956. Disponoval brzdiacimi klapkami a plávajúcou smerovou chvostovou plochou. Výzbroj tvorili štyri kanóny kalibru 20 mm, ktoré dopĺňalo ďalších 5443 kg rôznej vonkajšej záťaže. Aj keď prototypy dosiahli rýchlosť viac ako Mach 2,25, v roku 1957 bol projekt zastavený v prospech typu F-105 Thunderchief. Prvý a tretí prototyp prevzala NASA, aby s nimi vykonala aerodynamické a letové testy. Prvý stroj bol po štyroch letoch prehlásený za mechanicky nespoľahlivý a následne ho uzemnili. Druhý uskutočnil 39 letov predtým, než 1. septembra 1959 havaroval. Počas skúšok bol vďaka rôznym problémom regulovateľný prívodný kanál modifikovaný na pevný. Lietadlo bolo taktiež vybavené prototypom riadiacej páky typu joystick.

North American F-108A Rapier

Lietadlo F-108 vzniklo ako veľmi rýchla stíhačka a eskortný stroj pre v tom čase vyvíjaný bombardér XB-70 Valkyrie. V prvej fáze mal deltovité krídlo s tromi vertikálnymi chvostovými plochami, pričom jedna bola umiestnená nad a dva pod krídlom. Riadiacu sústavu dopĺňali kačacie chvostové plochy v prednej časti stroja. Pri výrobe makety sa krídlo zmenilo na dvojitú deltu so šípovitosťou 65 a 45 stupňov a vynechali sa kačacie plochy. Základom pohonnej sústavy boli dva motory General Electric J93-GE-3, ktoré mali lietadlu udeliť rýchlosť prevyšujúcu Mach 3. Dvojčlenná posádka sedela v pretlakovom kokpite. Výzbroj mali tvoriť štyri 20 mm kanóny, 108 dva a tri štvrte palcových neriadených rakiet a asi 3000 kg ďalšej výzbroje. Dolet bol prepočítaný na 1150 míľ. Program už od začiatku sprevádzali mnohé problémy technického charakteru a tak bol 23. septembra 1959 zrušený. V tom čase sa dostal do štádia stavby makety.