Lietadlá však nie sú jedinými zariadeniami, na ktoré sa dajú aplikovať technológie stealth. Niet sa čo čudovať, že po úspechu programu Have Blue začalo aj US Navy pokukovať po firme Lockheed. Výsledkom následných rokovaní sa stala prvá stealth bojová loď Lockheed Sea Shadow. Prototyp v súčasnosti kotví v doku HMB-1, ktorý v minulosti patril nemenej zaujímavej lodi Glomar Explorer.

Veľký technologický náskok má taktiež Švédsko. Na prelome 80. a 90. rokov zostrojili experimentálnu loď HMS Smyge, ktorá mala overiť použitie stealth technológií na námorných prostriedkoch, testovať nové zbraňové systémy, senzory, komunikačné riešenia a navigačné sústavy, ako aj získavať poznatky s loďou typu SES (surface effect ship). Prvýkrát bola verejne predstavená niekedy okolo roku 1991. Nie je to však prototyp budúcich bojových lodí, najmä pre svoje malé rozmery a slabú výzbroj. Konštrukcia má mnoho spoločných znakov so vznášadlom, väčšina dielov je vyrobená z kevlaru, alebo sklokeramických a kompozitových materiálov. Loď má výrazne zníženú radarovú odrazivosť, infračervenú a akustickú stopu. Povrch je fazetovo tvarovaný, obsahujúci RAM (Radar Absorbent Material), výfukové splodiny z motorov sú ochladzované tromi rôznymi spôsobmi, použitie vodných turbín má výrazný vplyv na nízku hlučnosť. Iba veľmi malá časť trupu je ponorená vo vode (asi 80 % hmotnosti (celková 140 ton) sa nadnáša na vzduchovom vankúši), takže loď má malý výtlak a je relatívne odolná voči podvodným explóziám. Posádku tvorí 14 ľudí.

V roku 1988 švédske námorníctvo začalo uvažovať nad dvoma novými typmi stealth korvety (YSM Ytstridsfartyg Mindre = pre pozemnú podporu malá a YSS Ytstridsfartyg Större = pre pozemnú podporu veľká). Veľa skúseností získali už s loďou Smyge. V roku 1993 boli obe koncepcie z ekonomických dôvodov spojené a vznikol koncept YS2000. Po deviatich rokoch vývoja, švédska vláda v roku 1995 objednala prvé dva kusy z Karlskronavarvet AB, ktoré mali byť dodané v rokoch 1999 a 2000. Prvé dve dodané lode dosiahnu operačnú spôsobilosť v roku 2004. Do začiatku roka 2002 sa objednávka zvýšila na šesť kusov: K 31 HMS Visby, K 32 HMS Helsingborg, K 33 HMS Härnösand, 34 HMS Nyköping, K 35 HMS Karlstad, K 36 HMS Uddevalla. Lode YS2000 triedy Visby sú prvými plnohodnotnými stealth námornými prostriedkami v radovej službe. Všetky zbrane a vybavenie sú umiestnené vnútri trupu, skryté pred radarom a chránené antimagnetickým kompozitovým a plastovým trupom (ktorý je však rovnako pevný, ako oceľové plátovanie). Loď poháňajú vodné tryskové turbíny.

Ďalšou loďou, ktorá bola od začiatku navrhovaná podľa technológií stealth a je už v operačnej službe, je francúzska fregata triedy LaFayette. Francúzsko, Saudská Arábia a Taiwan objednali celkovo 13 kusov. Loď navrhla a postavila francúzska spoločnosť DCN International. Je dlhá 125 metrov, široká 15,5 metra a má 164 člennú posádku. Pohon zabezpečujú dieselové turbíny.

Taktiež britská spoločnosť Vosper Thorneycroft LDT ponúkla Britskému námorníctvu na posúdenie návrh futuristickej lode nazvanej „Sea Wraith“. Jej konštrukcia je založená na radikálne pojatej stealth koncepcii. Okrem eliminácie rádiolokátorovej detekcie by mala byť schopná vytvoriť z morskej vody prízemnú hmlu, na zamaskovanie svojich vizuálnych prejavov. Taktiež trup by mal byť postrekovaný vodou na zníženie infračervených charakteristík. Posádku má tvoriť 105 mužov.

Rovnaká spoločnosť vyvinula pre Grécke námorníctvo nový typ 100 metrov dlhej korvety s najnovšími prvkami stealth (vľavo). Jej základná koncepcia pochádza z lode Quahir (vpravo), ktorá bola dodaná v roku 1996 Ománu. Všetky zbrane sú ukryté v trupe, loď má taktiež k dispozícii najnovšie vybavenie pre elektronický boj. Použité vodné trysky výrazne znižujú jej hlučnosť. Na palube je 110 členov posádky.

Zaujímavým spôsobom ako znížiť akustickú stopu lodí je použitie magnetohydrodynamického (MHD) pohonu. Prvý MHD motor skonštruovali v USA. V šesťdesiatych rokoch sa uskutočnili pokusy s prototypom motora, ktoré boli nasledované stavbou takto vybavenej ponorky. Zámerom bolo postaviť absolútne nehlučné plavidlo, ktoré by sa nedalo zachytiť echolokátormi. Podarilo sa ju síce postaviť, ale spotrebovala veľké množstvo energie a pritom sa skoro nepohla z miesta. Pokusy boli v roku 1967 ukončené a ponorka putovala do šrotu. Veľký pokrok v technológiách však v Japonsku v 90. rokoch oživil myšlienku MHD lodí a tak bola na univerzite v Kóbe postavená pokusná loď Yamato1, ktorá slúži na rôzne experimenty aj Japonskému námorníctvu.