4. júna 1947 si rančer Mac Brazel všimol na svojom poli severozápadne od Roswellu v Novom Mexiku zvláštne vyzerajúce trosky „objektu“, ktorý tam havaroval. Podrobne si poprezeral zvyšky tenkých tyčí, kovového papiera, matne šedých hlinníkových fólií, materiálov, pripomínajúcich svojimi vlastnosťami gumu, umelohmotných nosníkov a tiež fóliu, na ktorej zbadal vytlačený vzor podobný hieroglifom. Zmätený svojím objavom zavolal na miestnu leteckú základňu. Okamžite sa tam nahrnulo množstvo vojakov, ktorí hermeticky uzavreli celú oblasť. Bezpečnostné opatrenia boli tak prísne, že na miesto dopadu nepustili ani miestneho šerifa a celý priestor strážili ostreľovači, vybavení rozkazom zastreliť každého neželaného zvedavca. Vojsko bolo veľmi dôkladné. Po ich odchode neostalo v oblasti nič, čo by svedčilo o incidente. Prvá oficiálna rozhlasová správa (8. júna) informovala, že armáda získala zvyšky mimozemského lietajúceho taniera, ktoré previezli na dôkladnú analýzu. Onedlho nato však vystúpil pred médiami brigádny generál Roger M. Ramey a prehlásil, že nájdené trosky predstavujú zvyšky zrúteného meteorologického balóna. Bola to len trápna zámienka na zamaskovanie faktu, že v Roswelli pristálo mimozemské plavidlo? Nie! Koniec studenej vojny a veľký časový odstup konečne umožnili poodhaliť tajomstvá, ktoré boli utajované posledných 50 rokov.
Do UFOmánie sa omylom zaplietol prísne tajný projekt Mogul, klasifikovaný špeciálnym stupňom utajenia SAR (Special Acess Required), čo je vyšší stupeň ako „Top secret“. Takýmto stupňom sa klasifikujú programy, ktorých hlavná operačná činnosť prebieha nad územím nepriateľa (napríklad Suntan, Aquatone, alebo D-21). Možnú súvislosť medzi Roswellským incidentom a projektom Mogul po prvýkrát naznačil historik Robert G. Todd. Neskôr sa mu podarilo nájsť Charlesa B. Moora, jedného z troch vedcov, ktorí na tomto projekte pracovali a sú ešte nažive. Moore, profesor aplikovanej fyziky Inštitútu banníctva a technológií Socorro, Nové Mexiko, bol študentom, pracujúcim pre New York University (NYU). Projekt Mogul bol tak utajený, že ani Moore nevedel jeho krycie meno, až kým mu ho Todd nepovedal o niekoľko rokov neskôr. Oficiálne bol zameraný na vývoj balónov, ktoré by mohli letieť v konštantnej výške a niesť meteorologické vybavenie. Utajeným zámerom bolo vyvinúť spôsob monitorovania Sovietskych jadrových výbuchov s využitím nízkofrekvenčných akustických mikrofónov, umiestnených vo veľkých výškach. Vo vtedajšej dobe neexistovali žiadne iné prostriedky, ktoré by umožňovali monitorovať nukleárnu aktivitu ZSSR v ich uzavretom vzdušnom priestore a preto dostal program najvyššiu prioritu. Jednou z úloh NYU bolo vyvinúť špeciálne balóny, na ktoré by sa dali mikrofóny upevniť. Po niekoľkých technologických skúškach v Bethleheme (Pensylvánia), v apríli 1947, ktoré boli zväčša neúspešné kôli silnému vetru, sa projekt presunul do Nového Mexika. Na prelome júna a júla 1947 bolo vypustených niekoľko balónov z Alamogordo Army Air Field. Pri niektorých skúšobných letoch navešali 24 neoprénových balónov na 200 metrov dlhé lano (!). Moore svojou výpoveďou potvrdil hypotézu, že stratená zostava zo štvrtého skúšobného letu, ktorý pomáhal vypustiť 4. júna 1947, mohla byť vysvetlením trosiek, ktoré sa našli na Fosterovom ranči. Mnoho materiálov, ktoré sa používali na stavbu týchto zostáv sa našlo aj v troskách v Roswelli. Pri cvičných letoch sa používali rôzne konfigurácie vybavenia, najčastejšie to boli dva radarové reflektory na vrchnej a spodnej časti lana, ktoré slúžili na lokalizáciu a sledovanie celej zostavy, 24 rovnomerne rozvešaných neoprénových balónov a malé hlinníkové prstencovité krúžky, ktoré niesli užitočné zaťaženie. Tým bola sonická bója s nízkofrekvenčnými mikrofónmi, záznamovým zariadením a batériami.
4. júna 1947 vypustili vedci celú zostavu na štvrtý skúšobný let zo stepi Arabela, iba 17 míľ od miesta Roswellského incidentu. Aj napriek problémom so silným vetrom prebiehal experiment normálne až do okamihu náhleho poklesu napätia v batériách a strate kontaktu. Celá zostava, okrem atómovej bomby snáď najstráženejšie tajomstvo, sa stratila. Horúčkovité hľdanie sa zastavilo po telefonáte rančera Mac Brazela na leteckú základňu, aby si prišli „poupratovať tú sakramenskú vec z jeho poľa“. Do oblasti dopadu bol okrem vojakov a CIC (Counter-Intelligence Corps) vyslaný špeciálny tím, ktorý zozbieral trosky a preniesol ich na základňu Fort Worth v Texase na podrobnú inšpekciu, vykonanú brigádnym generálom Rogerom Rameym. Niektoré matne šedé trosky s vlastnosťami gumy sa zhodovali s poťahom, používaným na neoprénových balónoch. Množstvo nosníkov, kovového papiera a umelohmotných pásov s kvetinovým vzorom bolo identických s materiálmi používanými na stavbu radarových reflektorov. Keď bezpečnostný dôstojník Irving Newton uvidel časti trosiek v Rameyho kancelárii, tiež ich identifikoval ako zvyšky radarového reflektora. Moore v tejto súvislosti podotkol, že Rameyho fotografie z miesta nehody zobrazujú zvyšky viac ako jedného odrážača. Pri štvrtom lete boli použité až tri reflektory Signal Corps ML-307B RAWIN.
Sheridan Cavitt, dôstojník CIC ktorý sprevádzal majora Jesse Marcela pri obhliadke miesta havárie v Roswelli, popísal čiernu skrinku, ktorú našli medzi troskami. Moore na to reagoval konštatovaním, že NYU zvyčajne balila batérie pre akustické vybavenie do čiernych krabíc. Objavili sa aj špekulácie, že čierna skrinka môže byť rádiosonda, ale Moore oponoval, že rádiosondy sú vždy biele, aby neabsorbovali slnečné svetlo a teplo.
Mnoho svedkov havárie popisovalo umelohmotné pásy s kvetinovou potlačou, pripomínajúcou hieroglyfy. Moore si spomína, že lepiaca páska, používaná na odrážačoch mala tiež nezvyčajný vzor. „Boli sme tam minimálne štyria, ktorí sa čudovali, prečo máme lepiacu pásku s takýmto zvláštnym vzorom. Počas svojho života som postavil viac ako 100 radarových terčov a nikdy som neprišiel na to, aký význam má táto potlač, ale...“ major menom John Peterson sa zasmial a povedal: „Čo si pomyslíte, keď zistíte, že nakupujeme materiál z továrne na výrobu hračiek?“
UFO nadšenec Kevin Randle zozbieral všetky meteorologické dáta z Národného hydrometeorologického ústavu USA a podrobne ich analyzoval. Jeho rozbor sa týkal troch letov: Let 4 (4. jún 1947), Let 5 (5 jún 1947) a Let 6 (7. jún 1947). Získané údaje potvrdzujú domnienku o jave zvanom Baroclinic weather system. Jeho podstatou je to, že pri určitých atmosférických podmienkach, najmä v lete, sa smer vetra radikálne mení v závislosti od nadmorskej výšky. Napríklad Let 5 sa v troposfére uberal smerom na východ, ale akonáhle sa dostal do stratosféry, obrátil sa na severozápad. Po prasknutí niekoľkých balónov zostava stratila výšku a opäť nabrala východný smer. Tieto analýzy naznačili, že po štarte Letu 4 z Alamogorde zostava pomaly stúpala, severovýchodným smerom preletela Arabelu a potom sa otočila na severozápad. Po strate kontaktu a výšky opäť nabrala severovýchodný smer a zrútila sa na Fostrovom ranči, 85 míľ severovýchodne od Alamogorda a 60 míľ severozápadne od Roswellu. Navyše, trosky ležali na zemi v uhle od juhozápadu na severovýchod, čo potvrdzuje Randlovú analýzu.
Výpoveď Ch. B. Moora zahŕňala fascinujúce údaje o pozadí projektu Mogul. Podotkol, že objav akustickej medzery medzi troposférou a stratosférou je založený na poznatkoch z druhej svetovej vojny, kedy sa analyzovali zvukové vlny vyprodukované pri sopečnej explózii Krakatoa v roku 1883. Jeden z letov NYU mal za cieľ zachytiť explóziu pri ničení nemeckých dokov v Helgolande v apríli 1948. Neskončil sa však úspešne.
A čo dodať na záver? Projekt Mogul mohol ostať naveky utajený, ak by sa neodohral v čase len pred desiatimi dňami rozpútanej UFO mánie (prvé pozorovanie deviatich neidentifikovaných lietajúcich objektov Kennethom Arnoldom). Všeobecná posadnutosť mimozemskou intelignciou zapísala tento incident veľkými písmenami do dejín ľudstva. Avšak nie ako prísne tajný vojenský projekt, ale ako prvú haváriu „mimozemskej kozmickej lode“.