Douglas XB-43 Jetmaster

Prvým americkým bombardérom s prúdovým pohonom sa stal Douglas XB-43 Jetmaster. V trupe mal zabudované dva motory Westinghouse J34-EW-22, s ktorými mohol dosiahnuť maximálnu rýchlosť 830 km/h pri dostupe 11 750 metrov a dolete 4585 km. Stroj mal priame krídlo s rozpätím 21,7 metra a trojčlennú posádku.

Convair B-46

Trojmiestny bombardér B-46 bol jedným zo štyroch konštrukcií, ktoré spĺňali požiadavky amerického letectva z apríla 1944 na stredné bombardovacie lietadlo s taktickým polomerom doletu 1610 km, rýchlosťou aspoň 800 km/h a letovou výškou najmenej 12 000 metrov. Tento typ vynikal po aerodynamickej stránke, no navrhli ho pôvodne pre verziu s piestovými motormi. Upravili ho pre dva páry prúdových motorov General Electric J35-C-3 v gondolách pod krídlami. Krídla mali rozpätie 34,44 m pri celkovej dĺžke 32,23 metra. Výzbroj mali tvoriť dva 12,7 mm guľomety v diaľkovo riadenej zadnej vežičke a 9979 kg bômb v bombovnici. Prototyp XB-46 vzlietol po prvý raz v apríli 1947. Po továrenských skúškach preletel na Wright Field, aby ho posúdili posádky. Vo výške hladiny mora dosiahol rýchlosť 790 km/h, do výšky 10 600 metrov vystúpil za 19 minút a dokázal vynikajúce letové vlastnosti. Koncepciou a možnosťami ďalšieho vývinu však zreteľne zaostával za typom Boeing XB-47. Objednávky preto neboli zadané.

Convair (Boeing) XB-47D

V rámci výskumného programu, ktorý mal za cieľ otestovať kombinovaný prúdovo - vrtuľový pohon, obdržal Convair jeden vyčlenený bombardér Boeing B-47 a namiesto dvoch párov prúdových motorov GE J47-GE nainštaloval dva turbovrtuľové jednotky T-49-W-1. Testy však nepriniesli očakávané výsledky.

Martin B-48

Typ B-48 bol po koncepčnej stránke porovnateľný s bombardérom B-46. Namiesto štyroch jednoprúdových motorov ich mal až šesť, no chýbala mu prepracovaná aerodynamika. Trojmiestny bombardér B-48 sa zakladal na požiadavkách USAAF z roku 1944 na bombardovacie lietadlo so stredným doletom. Prototyp XB-48 vzlietol v júni 1947. Mal po troch motoroch General Electric J35-A-5 v jednej gondole pod každým krídlom. Tie mu umožnili dosiahnuť maximálnu rýchlosť 795 km/h. Zvýšeným výkonom sa však nezvládla väčšia hmotnosť a odpor vzduchu. Stroj nezodpovedal očakávaniam letectva, pretože uniesol iba jednu štandardnú bombovú záťaž 3629 kg na vzdialenosť iba 4000 km. Krídla mali rozpätie 33,02 m a trup bol dlhý 26,14 m. Výzbroj ešte dopĺňal jeden 20 mm kanón v zadnej diaľkovo riadenej vežičke. Druhý prototyp podrobili skúškam pre nasadenie, avšak ukázalo sa, že ďalší vývoj typu je neopodstatnený.

Martin XB-51

V súťaži o nahradenie stroja Douglas A-26 Invander rýchlym útočným a prepadovým lietadlom skonštruovali XA-45 súbežne so sériou Douglas B-42/43 Mixmaster. Bombardér XA-45 bol nekompromisnou konštrukciou s dlhým trupom, krídlami s uhlom šípu 35 stupňov, meniteľným uhlom nastavenia, šípovými chvostovými plochami usporiadanými do T a tandemovým podvozkom. Dva prúdové motory boli umiestnené po bokoch v prednej časti trupu, tretí bol v zadnej časti. Počas konštrukčných prác premenovali typ na XB-51 a objednali dva prototypy. Prvý vzlietol v októbri 1949. Počas skúšok sa ukázali dobré výkony lietadla, ale zlé letové vlastnosti. Od výroby sa preto upustilo. Sériový model mal niesť popri bombovom náklade osem kanónov s kalibrom 20 mm v čele trupu.