Suchoj BAS-62

Konštrukčná kancelária Suchoj zverejnila na aerosalóne MAKS 2003 a neskôr aj na China Air Show 2004 tri modely nových bezpilotných vojenských lietadiel typu HALE (High Altitude Long Endurance) série Zond. Tie boli vyvinuté počas posledných rokov v rámci rozsiahlejšieho programu BAS-62 (vzdušný prostriedok S-62). Jeden z prvých konceptov S-62 s hmotnosťou 8 ton, určený primárne na civilné použitie, bol predstavený už na MAKS 2001. Medzi možné oblasti využitia patril ekologický a radiačný prieskum, monitorovanie seizmických otrasov, geologické mapovanie, vyhľadávanie ložísk prírodných surovín až do hĺbky 30 metrov či ochrana hraníc. Samostatnou kapitolou je použitie lietadla na šírenie komunikačných a dátových signálov, čím by mohlo do istej miery nahradiť drahé satelity. Zaujímavá je aj myšlienka jeho použitia v úlohe náhrady navigačného satelitu. Celý systém má pozostávať zo spoločného pevného alebo mobilného plánovacieho a kontrolného strediska, ktoré môže poskytovať podporu až dvanástim komplexom TANK-62. Ten pozostáva z mobilného riadiaceho stanoviska, mobilnej servisnej jednotky a troch lietadiel S-62.

Suchoj Zond 1 2 3

Skúsenosti z projektu BAS-62 boli uplatnené aj pri vývoji troch bezpilotných lietadiel série Zond. Kým prvé dva by sa dali porovnať s americkým strojom RQ-4 Global Hawk, Zond 3 je na úrovni RQ-1 Predator. Osem až dvanásťtonový Zond 1 je lietajúca platforma pre radar s ďalekým dosahom a fázovo posunutou anténou, pričom súčasne môže slúžiť ako retranslačné zariadenie. V reálnom čase by mal pokryť morský alebo suchozemský priestor s priemerom minimálne 1000 km v rozsahu 360 stupňov. Dlhé priame krídlo s rozpätím 35 metrov je k trupu pripevnené približne v oblasti ťažiska za výrazným výčnelkom, v ktorom sa nachádza komunikačná anténa. Na užitočné zaťaženie pripadá približne 1500 kg v závislosti od typu misie. Počíta sa aj s možnosťou tankovania vo vzduchu. Lietadlo dokáže operovať vo výške 14 až 16 km po dobu 24 hodín. Pohon obstaráva jeden motor Klimov TRDD RD-1700, s ktorým môže dosiahnuť maximálnu rýchlosť 597 km/h. Preletová je zhruba o 200 km/h nižšia. Použitie katapultu na štart tak veľkého lietadla je trochu kontroverzné, avšak je to jedna z ciest, ako splniť cieľ bezproblémovej prevádzky z plochy o rozmeroch 600 x 60 metrov. Veľký dôraz pri vývoji bol kladený aj na to, aby bolo lietadlo schopné autonómne pristáť na palube lode. Po rýchlom zložení sa dá prevážať v štandardných kontajneroch s dĺžkou 12,2 metra. Operátori civilnej verzie budú mať v pozemnom riadiacom stredisku vysoký komfort. Pri exporte do islamských krajín sa dokonca počíta so špeciálnou miestnosťou na modlenie!!! Tomu sa už povie ruský marketing!

Zond 2 má rovnaké rozmery aj výkony, avšak dokáže ostať vo vzduchu dlhšiu dobu pri preletovej rýchlosti 716 km/h. Hlavným rozdielom je inštalácia radaru SLAR s bočným vyžarovaním a syntetickou apertúrou, elektrooptických a infračervených senzorov a ďalšieho prieskumného vybavenia. Celý systém môže operovať v extrémnych podmienkach pri teplotách v rozmedzí +/- 50 stupňov Celsia.

Najmenším strojom je Zond 3, ktorý by sa dal prirovnať k ďalšiemu americkému prostriedku RQ-1 Predator. Pohon obstaráva jeden turbovrtuľový motor s tlačne usporiadanou vrtuľou, s ktorým môže lietadlo dosiahnuť maximálnu rýchlosť 250 km/h. Rozpätie krídla činí 16 metrov pri celkovej dĺžke lietadla 9,5 metra. Počas dvanástich hodín môže operovať vo výškach od 200 do 8000 metrov s 500 kg užitočného zaťaženia.

Mjasiščev M-67 BVS-LK

Rozsiahly program M-67, zameraný na vývoj lietajúcich prostriedkov na prieskum a elektronický boj, obsahoval aj niekoľko návrhov bezpilotných lietadiel. Jedným z nich bolo aj lietajúce krídlo BVS-LK, určené primárne na prieskum vo veľkých výškach prostredníctvom optických senzorov.

Suchoj perspective UCAV concept

Generálny riaditeľ AVPK Suchoj Michael Pogosjan uviedol pre agentúru Interfax, že v čase nástupu nového stíhacieho lietadla Pak-Fa do radovej služby sa pozornosť konštruktérov obráti na perspektívne bezpilotné lietajúce prostriedky (BPLA). „Operating time of company (Suchoj) and its partners – perspective technologies, scientific and technical reseves on the plane of the fifth generation – will enable to integrate efforts for works on creation of pilotless flying devices.“ Zdôraznil pri tom, že bezpilotné prostriedky predstavujú jeden z dramaticky sa rozvíjajúcich smerov v letectve. Na programe úzko spolupracujú s Ministerstvom obrany, výrobcom motorov Saturn-Ljulka, výrobnou továrňou v Irkutsku a ďalšími priemyslovými partnermi. To o čom Pogosjan hovoril neboli prieskumné stroje S-62 Zond, ale koncept bezpilotnej bojovej stíhačky s charakteristikami VTOL. Na rozdiel od svojich „západných“ konkurentov, ktorí majú zvyčajne pôdorys lietajúceho krídla, trojuholníku alebo kosoštvorca sa v tomto prípade jedná o jednomotorový stroj s krížovými nosnými plochami a kačacími chvostovými plochami, určený primárne na vzdušný boj. Svojou koncepciou čiastočne pripomína futuristickú stíhačku Škval, ktorá bola predchodcom typu Su-27. Pohonnú sústavu tvorí jeden motor AL-41F s variabilnou geometriou trysky, ktorý však nie je vybavený komorou prídavného spaľovania. Vstup vzduchu k motoru obdĺžnikového prierezu je neregulovateľný. Pilot riadi bezpilotný prostriedok buď z pozemnej konzoly alebo z druhého sedadla lietadla Pak-Fa prípadne Su-33KUB. Samotné manévrovacie plochy ovláda systém fly-by-light. Hoci na trupe je teoreticky miesto pre 18 až 20 zbraňových závesníkov, štandardne bude lietadlo nosiť osem nových protilietadlových striel buď s váhou 140 kg a doletom 130 km alebo váhou 50 kg a doletom 30 km, prípadne ich kombináciu. Výzbroj ešte dopĺňa jeden dvojhlavňový 30 mm kanón. V prednej časti trupu je rozmerný priestor pre moderný radar, schopný sledovať 20 cieľov a súčasne útočiť na osem z nich. Dielektrický kryt je možné kompletne sklopiť nadol, čím sa zmenší veľkosť prostriedku pri pozemnom skladovaní a zároveň sa tak vytvorí prístup k podstatnej časti elektronického vybavenia. V záujme zmenšenia rozmerov sa dajú sklopiť aj jednotlivé krídla v polovici ich rozpätia smerom k vonkajšiemu okraju kačacích chvostových plôch. Podstatná časť trupu bude vyrobená z uhlíkových kompozitov. Pri pohľade na predbežný koncept však nie je celkom jasné, kde chcú konštruktéri umiestniť 1500 litrov paliva. Predpokladá sa, že prostriedok bude vyrobený priamo v OKB Suchoj alebo v továrni v Irkutsku a prvý let absolvuje niekedy okolo roku 2012. Budúce operačné letky ruského letectva by mali pozostávať z dvadsiatichštyroch strojov Pak-Fa alebo Su-33KUB v kombinácii s 24 bezpilotnými bojovými lietadlami (BPLA).

Jakovlev Jak-133BR UCAV

V misiách typu SEAD (Supression of Enemy Air Defence) má najväčšiu šancu uspieť bezpilotné bojové lietadlo Jakovlev Jak-133BR, odvodené od cvičného typu Jak-130. S ním má mať spoločných asi 40 % dielov, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá. Rozmerné krídlo diamantového pôdorysu v dolnoplošnom usporiadaní dopĺňa výrazná trupová nadstavba s dvoma postrannými vstupmi vzduchu k motoru (motorom ?). Podrobnejšie informácie však zatiaľ chýbajú.

Kamov Ka-137 armed

Ďalšou kapitolou sú dodatočne vyzbrojované bezpilotné lietadlá. V tomto prípade môže byť typickým príkladom malý vrtuľník s koaxiálnymi rotormi Kamov Ka-137, ktorý bol vybavený jednohlavňovým 7,62 mm guľometom na otočnom strelišti v spodnej časti trupu. Priestor, pôvodne zaplnený optickými senzormi, bol upravený pre zásobník s nábojmi a podávací mechanizmus. Nad horný rotor pribudla vežička s optoelektronickými zameriavacími senzormi a videookruhom. Z konštrukcie vrtuľníka vyplýva jeho hlavná úloha, spočívajúca v priamej palebnej podpore na krátke vzdialenosti. Mimoriadne účinný by bol najmä v urbanistickom teréne. Zatiaľ sa mi nepodarilo získať žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali stavbu skutočného prototypu.

M-62 Eagle (?)

Na konci 80. rokov pracovali v OKB Mjasiščeva aj na projekte bezpilotného lietadla strednej hmotnostnej kategórie, ktoré by bolo schopné vykonávať taktický prieskum optickými aj elektronickými senzormi. V podstate sa jednalo o druh odpovede na americký program TEAL RAIN. Počas vývoja dospeli konštruktéri k rôznym koncepciám s prúdovými aj turbovrtuľovými motormi. Predpokladaný druh nasadenia si vynútil použitie dlhého tenkého krídla, ktoré malo zvýšiť dolet a poskytovať dobré letové charakteristiky pri podzvukových rýchlostiach.

Jeden z konceptov mal poháňať netradične umiestnený prúdový motor, ktorý tvoril spolu so štyroma podpornými nosníkmi prechod medzi krídlom a trupom. Aj tento projekt bol podobne ako takmer všetky ostatné zastavený pre nedostatok financií po rozpade Sovietskeho zväzu.

Jakovlev Albatros

Projekt tohto bezpilotného konvertoplánu bol vypracovaný v AOOT Jakovleva v polovici 90. rokov. Jakovlev je totiž výhradný dodávateľ ľahkých taktických nízko lietajúcich prieskumných prostriedkov, ktoré sú určené na priamu podporu pozemných vojsk Ruskej federácie. Svojou koncepciou pripomína americký prostriedok Bell Eagle Eye. Na koncoch krídla sa nachádzajú otočné gondoly so sklopnými trojlistými vrtuľami, ktoré poháňa jediný motor s výkonom 160 konských síl. Ten je umiestnený v strede trupu. Toto riešenie umožnilo zvýšiť mobilitu a autonómnosť lietadla. So vzletovou hmotnosťou nepresahujúcou 450 kg dokáže vyvinúť rýchlosť 350 km/h. Nadol obrátené chvostové plochy v tvare V tvoria spolu s prednou zasúvateľnou nohou podvozok. Albatros môže byť riadený z pozemného terminálu, alebo podľa vopred naprogramovanej trasy. Zatiaľ neexistuje žiaden fyzicky postavený prototyp.